original K*****ky šťavnatá ukážka z pripravovaného románu Ako som skončil so šoubiznisom je tu pre vás! Úryvok s názvom K***a život nájdete v novom čísle časopisu VLNA 54/2013. Na akcii VLNA naživo v KC Dunaj v Bratislave vám už 5. septembra o 18.00 prečíta ukážku naživo priamo Agda Bavi Pain!

KURVA ŽIVOT

... Herci ako Činky, tí majú naozaj iné problémy. Tých každý pozná aj po radikálnej plastike, dokonca ani ksicht nie je potrebný, postačí hlas známy z éteru alebo večerníčkového dabingu. Čo zas nemusí byť až taká výhoda.
„A čo ja ti mám povedať? No. Mňa každá iba zneužíva!“ sťažuje sa svalnatý Činky na pive po predstavení. „Zbalí ma na afterpárty hocaká ľompa, nechá si poplatiť do aleluja a opije ma jak embryo. Vypije mi celý bar, vybieli chladničku. Po byte sa mi producíruje potom holá jak noc, a ráno, ráno ešte pýta na taxík! Nič láska, nič dobré ráno, miláčik, nič pusa – ako si sa vyspal, drahý, keď som chrápala jak macocha – nič ranná fajka, nič praženica. Čhóó?! Na taxi chceš? Na, tu máš! Lístok na autobus! A ťahaj!“
Buchne rukou po stole až nadskočím aj s režisérom.
„Ta ty už lístkami platíš?“
„A? Keď sa naňho podpíšem, ta sa s ním čaja odvezie až-až. Až na Balaton!“
Činkymu možno naozaj len ticho závidieť.
„Každá len po aute mi kuká, oblečko chváli, byt chce hneď vidieť. Už aj voňavú sviečku, tučnú jak poleno, vyťahuje z kabelky, vraj intímny večer, ingrediencie, finta, že mi ide navariť Idéš?! Ty ľompa! Iď variť domov!“
Ticho závidieť. Večere pri sviečkach a krásnych kuchárkach. Delikátne zmesi vôní nesúce sa prítmím, dráždivé chute, roztúžené jazyky. Sedieť za prázdnym stolom a hladný počúvať. Kvôli obžive sa pritom nejeden z nás musí znižovať k vážnym ľudským pokleskom.
Domov, moja stará izba. Niekoľko metrov štvorcových, posteľ pod oknom, pracovný stôl vedľa starého veľkého šatníka, steny prekryté skriňami s policami plnými kníh a platní. Môj pradávny domov, stratený raj. Skurvená prehistorická záhrada, kde sa to začalo hemžiť hadmi. Kým to tu komplet celé nevydochlo. Napokon, každý kút po čase obsadí nejaká mrcha. Milujúca priateľka, partnerka, verná žena. Všetka česť ľahkým dievčatám a opatrovateľkám voľných mravov, tie sa dlho nikdy nezdržia. Nemám teraz veľmi na výber, musím sa uchýliť domov k matke, zahnaný do kútov, do akých sa nekráča práve najľahšie. Zázraky sa dejú našťastie každý deň, hoci aj na poslednú chvíľu, last minute pre celú rodinu, a mojej naľahko odetej návšteve sa napodiv podarí na mamu zapôsobiť viac ako samotnej ministerke sociálnych vecí a rodiny.
Zavriem dvere na svojej bývalej izbe. Zamknem. Zahrniem závesy na oknách, spravím v miestnosti prítmie, aby som na seba videl čo najmenej. Otočím sa naspäť k žene. S pohľadom zahanbene skrytým pod spustenými viečkami.
„Kurva, sory, tá mama.“
„Poho, kurva.“
„Kúúúr-va!“
„Kurva. Pohoďka.“
„Kurva, prepáč, kurva.“
Veď ja mám len tie kurvy. Nemám v rukách ani vlastný život, žiadnu nádej, kdeže túžby, nemám ani sny, vlastne ani vlastnú matku, iba akúsi cudziu. Náhradnú. Len tie kurvy. Len tie kurvy mám na svete.
„Kurva, níč.“
„Ne, kurva, ne né. Ty nie si žiadna kurva, necháp to tak, kurva.“
„Kurva, ja to tak nechápem. Chápeš?“
„Kurva.“
„Kurva, nechápem! Pochop!“
„Kurva!“
„Kurva, čo kurvuješ furt?“
„Kurva!“
„Kurva som tu ja!“
„Kurva.“
„Kurva, tebe musí asi že. Jebkať?“
Tak málo. Stačí tak málo. Kurva, daj mi trocha lásky. Trocha ozajstnej lásky, akú nemôžeš čakať tam, kde ti diktujú sľuby, záväzky, výčitky.
„A to čo si si vymyslel pred mamou, že čo som?“
„Keď dostaneš love na ruku, budeš hneď vedieť. Dramaturgička.“
„Čo-o-o?“ A smeje sa a smeje.
„Hneď budeš vedieť, čo si!“ Znenáhla vypením ako fľaša nabúchaného sifónu. „Drž už piču, kurva!“
„Ja a dramatička?!“
„Čuš, kurva!“
„Dramatička!“ Rehlí sa tá kurva ďalej. Smeje sa mi do tváre. Možno si myslela, že matky letia na hocaké ľompy. Letušky s výbavou. Možno všetky iné hej, ale tá moja, škoda reči. S kým sa to dala vôbec dokopy. Čo z toho vzišlo.
„Hej. Dramatička. Ty pička.“
Zastrčím jej bankovky do nohavičiek poriadne hlboko. Prstom pomaličky pohladím vlhkú drážku medzi nohami. Usmejem sa zblízka do jej nevinnej dievčenskej tváre.
„A pekne potichúčky, okej?“ Prejdem prstami zľahka po jej líci. „Nechcem počuť ani vzdych, zlato.“
Chytím ju pod krk.
„Budeš držať piču, kurva. Rozumeno?“ zašepkám jej do ucha.
Krk zasypú bozky, až kým žena nevyvráti k nebu svoju nehybnú zasnenú tvár s privretými očami.
Ak ma dobre počula, nebude ju počuť mama. A nebude vedieť o ničom. O ničom, čo tu nahí vystrájame na jej koberci, o žiadnej vášni a ogenenej váze, dečkách zasvinených namiesto servítok, o žiadnej kurve, o ničom.
Kurva som tu ja.

(pokračovanie)...