Agda Bavi Pain.com

Agdovu esej na sobotu nájdete vo víkendovom vydaní denníka Pravda.

Mama má hokej

Ja mám v tom hokej! Povedal by dnes na Slovensku snáď každý, kto by niečomu nerozumel. Aby sme sa rozumeli. Ak je niečo nezrozumiteľné, komplikované či vyslovene zmätočné, jednoducho je to hokej. Zvyčajne len pre niektorých. Tí druhí hokej mať nemusia celý život, čo ako by sa rozkrájali. Hoci aj majstrovskými korčuľami.
Máloktorý z novodobých frazeologizmov vystihuje lepšie našu ambivalentnosť a protirečivé pocity, ako práve ten, ktorý popri všeobecnom uplatnení trefne a nanajvýš aktuálne pomenúva zároveň našu celonárodnú hrdosť a aj slabé miesto. A najväčším paradoxom asi bude, že najväčší hokej máme práve v hokeji. Okrídlené športové úslovie napriek svojej zovňajškovej atraktivite a priamočiarosti nemá nijak pozitívne vyznenie a vyjadruje skôr celkom nešportové rozpaky či nerozhodnosť než rovný a neochvejný postoj. Presne ako náš vzťah k hokeju. Presnejšie: ako náš vzťah k mnohému. Aj ustálené slovné spojenie môže ukazovať na nestálosť. Predtým ako sa táto formulácia reálne vžila a doslova nám vrástla do jazyka, predtým než vyšla z prvých úst a usadila sa nám v hlavách, musela najprv z niečoho vychádzať, z istej reálnej skúsenosti. Nie je sa potom veľmi čo čudovať, ak vecná lapidárnosť a masová popularita tejto čarovnej formulky dosiaľ neboli výhodne speňažené ani len v reklamnom slogane. Ibaže by sme sa chceli pýšiť tým, že máme hokej aj vo futbale, vlastnej rodine, kúpeľni či rovno vo všetkom. A nebolo by práve to najbližšie skutočnosti?  
Tí, ktorým hokej nič nehovorí, prípadne ich jeho výsadné postavenie na mediálnej scéne potichu rozčuľuje, môžu iba s blahosklonnou trpkosťou prihliadať diagnóze, ktorá pravidelne postihuje celé rodiny, priateľov, kolegov, čo sa sčista-jasna zrazu do práce dovalia v dresoch, alebo dokonca velebných pánov duchovných, ktorí sa večer čo večer modlia za nepoškvrnenosť našej bránky. ...

viac tu a tu