Denník Pravda prináša stĺpček Agdu B. Paina, tentoraz venovaný Magorovej pamiatke aj slabnúcej pamäti.
Utekajme, už o nič nejde!
Keď sa na strome už nedalo bývať, prapredok človeka zliezol na zem a utiekol kade ľahšie. Aj veľká časť mladej generácie končí pravidelne za hranicami našich každodenných starostí, či už v susednom českom podlubí alebo londýnskej bagetérii. Nie každý sa vráti a nie každý sa má kam vrátiť.
Mňa doma úspešne vždy držal výrok milovaného Magora. „Mňa odtiaľto živého nedostanete!“ Možnosť utiecť, o akej sme kedysi mohli iba snívať, drzo odstrčil a zostal, aby si ďalej užíval teror a perzekúcie. Nakoniec ho z tohto sveta dostali celkom prirodzené dôvody. Nech mu je to nebo ľahké, veľký človek medzi anjelov nikdy patriť nebude. Ani medzi stáda miliónov magorov, ktoré mu jeho arogantnú drzosť byť hrdým a slobodným tvorom vyčítajú po smrti.
Na minulotýždňovej autorskej čítačke v Krakove som mal možnosť zhliadnuť dokumentárny film o roku 1989 z dielne Ústavu pamäti národa. Archívne zábery striedali spomienky účastníkov, aj známeho „plyšového“ autora, ktorý o zamatovej rozprával so sebe vlastným šarmom. Človek by ani neveril, že mal vtedy iba 13 ... 
© PEREX 2011
