original

Ďalšiu hviezdnu recenziu novej knihy hviezdnych básní Rytier bez básne a Hany prináša Feelart.

| | | | | | | | |

Nová kniha Rytier bez básne a Hany útočí v ďalšej skvelej recenzii s názvom Rytieri ešte nevymreli, do skafandrov sa zaodeli! od Lucie Krbatovej.

Čítajte viac TU
|| + sekcia MEDIA

original | | | | | | | | |

Rytieri ešte nevymreli, do skafandrov sa zaodeli!
Lucia Krbatová

Najnovší literárny počin slovenského spisovateľa s tureckými koreňmi Agdu Bavi Paina je básnická zbierka s názvom Rytier bez básne a Hany. V jeho poetickej tvorbe figuruje ako druhá v poradí. Vznikala počas desiatich rokov a predstavuje výber toho najlepšieho, čo v tomto období vytvoril. Pokým v básnickej prvotine Kosť & Koža sa zaoberal minulosťou, teraz sa paradoxne s dušou stredovekého rytiera, ale v prevlečení kozmonauta, sústreďuje na budúcnosť. Budúcnosť, ktorá svojou žiarou zvykne ľudí oslepovať. To však nebude Painov prípad. Možno preto, že má už v očiach glycerín. (blac magi, str. 53)

V zbierke sa nachádza spolu stojeden básní. Z kompozičného hľadiska sa rozčleňuje na desať cyklov. Tie sú súčasťou dvoch základných tematických častí. V tej prvej je rytier iba bez básne. V druhej zostáva už aj bez hany. Keby však bol čo i len tušil, že báseň sa skrýva v jeho útrobách! Zbierka je totiž demonštráciou jeho bezhraničného talentu; pozorného vnímania sveta a následného citlivého zachytenia dojmov zo svojich hviezdnych ciest na papier.

Základnou témou je napredovanie času a premenlivosť doby. Pain ju reflektuje svojským spôsobom. Opustil povrch zeme v rámci zachovania objektívneho nadhľadu, aby čitateľovi zo svojej rakety ponúkol subjektívny pohľad z výšky. Výška je však relatívny pojem. Ani samotný autor nepovažuje svoj pohľad za pravý (možno sa pozeral na zem zľava) a konečný:

ďaleko | snívam ďalej o diaľkach | zlomových mementách. bájnych stredobodoch | | výložkách hraničiarov|| || kam až fantázia nedočiahne | rytieri neprenikli | kde to | žiaden stvoriteľ nedomyslel | s duty free zónami |(nové mamutie piesne, str. 119)

V súvislosti s konečnosťou treba uviesť, že netreba očakávať nijaké hranice. Aj pri tých, ktoré by sa mohli zdať prekročené, ide len o zrakový alebo sluchový klam. Vymedzenie galaktického priestoru predsa spočíva v absencii akýchkoľvek hraníc. Autor sa okrem reakcie na automatizáciu a mechanizáciu spoločnosti, jej zahltenie reklamami a marketingovými výdobytkami, obzerá aj späť. S cieľom pochopiť dnešok a pripraviť sa na zajtrajšok. Jeho retrospektívny pohľad má dve prelínajúce sa línie. V jednej sa zaoberá vývojom ľudstva a jeho napredovaním (do úpadku?) vo všeobecnosti. Druhá nesie pečať jeho sebareflexie. Prezentuje v nej výsostne intímne pocity z prežitej minulosti, ktorá ho predurčuje pociťovať obavy z budúcnosti. Približuje vlastný pocit stratenosti v súčasnosti a súčasného smerovania ľudí k strate hodnôt:

som mŕtvy chlapec | bojujem za lepší svet svet bezo mňa || generation dead(generation dead, str. 89)

Vo všetkých básňach vyjadruje snahu získať vlastný časopriestor, v ktorom môže sám seba naplno prejaviť. Tento spôsob raketového letu do súkromnej galaxie nesie posolstvo aj pre čitateľa, ktorý môže nasledovať jeho príklad. Cesta nemusí byť nevyhnutne spojená s písaním básní. Ako uvádza v názve, novodobí rytieri sú predsa bez nich. Autor ponúka pre človeka s podobnou rytierskou dušou jednu z možností ako sa vyrovnať so súčasnou konzumnou spoločnosťou a stereotypnými vzorcami.

Sila jednotlivých básní nepochybne spočíva aj v Painovom jazyku. Už prozaické dielo Koniec sveta dávalo tušiť, že autorov rozprávačský štýl je veľmi hravý. Voľná básnická forma mu v tomto prípade poskytla už ničím neohraničené pole možností. Vďaka tomu je čitateľ konfrontovaný s jeho talentom v plnom rozsahu. Prejavuje sa až v takej miere, že Pain svojim básňam vytvára vlastnú, originálnu formu. Odvodzovaním slov zo zaužívaných slovných spojení vytvára nové výrazy, ktoré používa v starých kontextoch. Vznikajú tak nové významy a zároveň tým narúša tradičné ustálené formy. Prejavuje sa to nielen v básňach samotných, ale aj v ich názvoch (majster a market, karma suttra, kráska a network, s tebou ma baví fet, atď…). Za zmienku stojí jeho práca so zvukovosťou slov a rytmom. Hoci Pain vytvára nové významy narúšaním zaužívaných spojení, nič im to neuberá na zvukomalebnosti. Najmä vďaka tomuto špecifiku čitateľ vníma jeho nadhľad (odhliadnuc od toho, že Pain naozaj hľadí z výšky svojho raketoplánu), iróniu a zmysel pre humor. Vážne a súčasné témy podáva hravou formou. Preto často vzniká potreba vrátiť sa k jeho básňam viackrát. Pri prvom prečítaní môže byť čitateľ natoľko unesený jazykom, že nedokáže v plnej miere pochopiť a precítiť zmysel. No práve vďaka schopnosti diela primäť čitateľa vrátiť sa k nemu opakovane a objavovať ďalšie skryté významy, mu patrí prívlastok umelecké.

Väčšina čitateľov dáva pred poéziou prednosť príbehom. Príbehy sa zvyčajne neodohrávajú v prenesených obrazoch, ktoré je problematické pochopiť. Ak však čitateľ siahne po Painovej básnickej zbierke Rytier bez básne a Hany, obavy nie sú na mieste. Útle dielo tiež ukrýva príbeh. Príbeh kozmonauta, ktorý putuje hviezdnymi galaxiami vo vlastnom, doteraz neobjavenom časopriestore a na každej zastávke urobí snímku súčasnej spoločnosti. Objektívom je jeho vnímanie a spúšťou jeho talent. Básnické obrazy, prostredníctvom ktorých príbeh rozpráva, sú veľmi trefné, hravé, ironické a prekvapivé. A on sám si túto náročnú cestu užíva v duchu cervantesovského Dona Quijota. Nadindividuálne posolstvo, ktoré zbierka prináša, je jasné. Ukázať človeku, že túžiť žiť mechanicky ako stroj a nachádzať istotu v odriekaní stereotypnej mantry väčšiny je celkom nudné: